Preskočiť na obsah

Vzdušné sily Ruskej federácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vzdušné sily Ruskej federácie
Военно-воздушные силы Российской Федерации
Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii
Emblém VVS Ruskej federácie
Emblém VVS Ruskej federácie

Emblém VVS Ruskej federácie
KrajinaRusko Rusko
Existencia1992 – súčasnosť
Vznik7. máj 1992
Typvzdušné sily
Funkciaudržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk
Veľkosť~180 000 príslušníkov
~2 450 lietadiel
Veliteliagenerálporučík Sergej Dronov
Nadradené jednotky Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
Účasť
Vojnyprvá vojna v Čečensku
vojna v Dagestane
druhá čečenská vojna
vojna v Južnom Osetsku
povstanie na Severnom Kaukaze
občianska vojna v Sýrii
ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne
Insígnie
Vlajka
Znak

Znak

Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou

Malý emblém
Vojenská letka
Útočné lietadláSu-24, Su-25, Su-34
Bombardovacie lietadláTu-22M, Tu-95, Tu-160
Prieskumné lietadláAn-30, A-50, Il-20, Tu-214R
Stíhacie lietadláSu-27, Su-30, Su-35, Su-57, MiG-29, MiG-31
Výcvikové lietadláDA42, Jak-130, L-39, Tu-134Š/UBL/UBKM
Dopravné lietadláAn-12, An-22, An-26, An-72, An-124, An-140, An-148, Il-18, Il-62, Il-76, L-410, Tu-134, Tu-154
VrtuľníkyKa-28, Ka-29, Ka-226
Bojové vrtuľníkyKa-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28
Dopravné vrtuľníkyMi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26
Výcvikové vrtuľníkyAnsat

Vzdušné sily Ruskej federácie (rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации – Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii; skratka: rus. ВВС РФ – VVS RF) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 450 lietadlami a 1 600 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Sergeja Dronova.

Ruské vzdušné sily boli vytvorené v rokoch 1991 – 1992 z častí bývalých sovietskych vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom 7. mája 1992 sa môže prakticky považovať ako deň založenia „nových“ vzdušných síl.

Vojenské námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

1991 – 2000

[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon-Čagan v Kazachstane.

Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatný personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.

Vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.

Bývalé Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR zostalo ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 bolo iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.

Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.

Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojska protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.

2001 – 2010

[upraviť | upraviť zdroj]

V decembri 2003 boli letecké aktíva ruského pozemného vojska – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemného vojska tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemnému vojsku.

Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[2]

Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.

Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.

V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.

2011 – súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruského pozemného vojska.[6]

Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.[7]

Dňa 1. augusta 2015 sa ruské vzdušné sily spolu s vojskom protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvaným kozmickým vojskom zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.[8]

Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.[9] V rámci pokračujúcej modernizácie lietadlového parku boli 17. júna 2019 VVS Ruskej federácie dodané prvé dva kusy viacúčelových stíhačiek MiG-35.[10][11]

Štruktúra leteckých jednotiek

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek VVS RF v roku 2019:[12]

Západný vojenský okruh (Petrohrad)

[upraviť | upraviť zdroj]

6. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)

[upraviť | upraviť zdroj]

Južný vojenský okruh (Rostov nad Donom)

[upraviť | upraviť zdroj]

4. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredný vojenský okruh (Jekaterinburg)

[upraviť | upraviť zdroj]

14. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)

[upraviť | upraviť zdroj]

Východný vojenský okruh (Chabarovsk)

[upraviť | upraviť zdroj]

11. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)

[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)

[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)

[upraviť | upraviť zdroj]

Veliteľstvo vzdušných síl (Moskva)

[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalizácia leteckých jednotiek priamo podriadených veliteľstvu VVS

Výcvikové jednotky

[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlový park

[upraviť | upraviť zdroj]
Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Typ Verzie V službe[18] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Mikojan-Gurevič MiG-29 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		viacúčelové stíhacie lietadlo MiG-29A
MiG-29S
MiG-29SMT
MiG-29UB
MiG-29UBT 		2
65
52
51
8[19]
Mikojan-Gurevič MiG-31 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		prepadové stíhacie lietadlo MiG-31BM/BSM
MiG-31K
MiG-31BP 		111[20]
10[21]
11 		Celkovo 111 strojov je v službe v prvej línii, pričom ďalších 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[22] V roku 2018 bol zavedený do výzbroje nový variant MiG-31K, resp. MiG-31BP, ktorý slúži ako nosič strely vzduch-zem dlhého doletu Ch-47M2 Kinžal.[23]
Suchoj Su-27 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27
Su-27P
Su-27SM
Su-27SM3
Su-27SK
Su-27UB
Su-27UBK
Su-27UBM
Su-27UBP
Su-27UP 		38
33
68
44[24]
4
18
4
2
5
8 		Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[25][26][27]
Suchoj Su-30 Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30M2
Su-30SM 		44[28]
122[29]
Suchoj Su-35 Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 128 V decembri 2019 bola uzavretá zmluva na nákup ďalších 80 strojov Su-35S, pričom celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2025.
Suchoj Su-57 Rusko Rusko stealth viacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-57 4 Prvý Su-57 vstúpil do služby u Vzdušných síl Ruskej federácie dňa 25. decembra 2020.[30]
Bojové lietadlá
Suchoj Su-24 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		taktický bombardér Su-24M/M2
Su-24MR
Su-24MP 		111
48
1[18] 		70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[31][32] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu.
Suchoj Su-25 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		lietadlo priamej podpory pozemných vojsk Su-25
Su-25SM/SM3
Su-25UB 		48
135
46
Suchoj Su-34 Rusko Rusko stíhací bombardér Su-34 147[33]
Bombardovacie lietadlá
Tupolev Tu-22M Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		strategický bombardér Tu-22M3
Tu-22MR 		67
1[18][34] 		30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[35]
Tupolev Tu-95 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		strategický bombardér Tu-95MS

Tu-95MSM

48 Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[36]
Tupolev Tu-160 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		strategický bombardér Tu-160
Tu-160M 		10
10 		Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie dva v roku 2015.[37] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil vtedajší veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015.
Dopravné lietadlá
Antonov An-12 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-12BK 62[18]
Antonov An-22 Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-22A 4[18]
Antonov An-26 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-26
An-26D
An-26KPA
An-26M
An-26Š 		115[18]
Antonov An-72 Sovietsky zväz ZSSR taktické dopravné lietadlo An-72
An-72P 		28[18]
Antonov An-124 Sovietsky zväz ZSSR strategické dopravné lietadlo An-124-100 24[18] Celkovo 22 lietadiel bude do roku 2020 zmodernizovaných na štandard An-124-100. Ďalších 14 lietadiel An-124 je v rezerve.
Antonov An-140 Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko 		dopravné lietadlo (VIP) An-140-100 7[18] Ďalšie tri lietadlá sú objednané.
Antonov An-148 Ukrajina Ukrajina
Rusko Rusko 		dopravné lietadlo (pre cestujúcich) An-148-100E 18[38]
Iliušin Il-18 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Il-18V
Il-18D 		8
Iliušin Il-62 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Il-62M 6
Iliušin Il-76 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		strategické dopravné lietadlo Il-76M/MD
Il-76MD-M
Il-76MD-90A 		~130
14
14 		Do roku 2025 bude 41 lietadiel zmodernizovaných na štandard Il-76MD-M. Do konca roku 2028 by ruské letectvo malo mať celkovo 27 nových lietadiel Il-76MD-90A.
Let L-410 Turbolet Česko Česko viacúčelové dopravné lietadlo L-410UVP-E20
L-410UVP-E3 		39[18]
Tupolev Tu-134 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-134AK 4
Tupolev Tu-154 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Tu-154M
Tu-154B-2 		22[18]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-12 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-12PPS 4
Antonov An-26 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj An-26RTR 1
Antonov An-30 Sovietsky zväz ZSSR prieskumné lietadlo An-30 15
Beriev A-50 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50M
A-50U
Il-976 		10
5
1 		Ďalších 14 lietadiel A-50 je v rezerve.[39]
Iliušin Il-20 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický prieskum Il-20M 9 Stroje majú byť nahradené lietadlami Tu-214R.
Iliušin Il-22 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia Il-22M
Il-22 		13
2
Iliušin Il-22 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj Il-22PP 3
Iliušin Il-78 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		tankovacie lietadlo Il-78
Il-78M 		8
12[18] 		Tri lietadlá Il-78 sú v rezerve.
Iliušin Il-80 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia Il-80 4 Ďalšie dve lietadlá sú v rezerve.
Iliušin Il-82 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo velenia a riadenia/retranslačné lietadlo Il-82 2 Ďalšie lietadlo je v rezerve.
Tupolev Tu-214R Rusko Rusko lietadlo pre rádioelektronický prieskum
retranslačné lietadlo
lietadlo velenia a riadenia 		Tu-214R
Tu-214ON
Tu-214SR
Tu-214PU-SBUS 		6
4
2
2[40] 		Náhrada za stroje Il-20M. V júni 2016 bola uzavretá zmluva na dodávku tretieho lietadla Tu-214R.[41]
Cvičné lietadlá
Aero L-39 Albatros Česko-Slovensko Česko-Slovensko cvičné prúdové lietadlo L-39C ~150[18] Majú byť nahradené lietadlami Jak-130.
Diamond DA42 Rakúsko Rakúsko ľahké cvičné lietadlo DA42T 22
Jakovlev Jak-130 Rusko Rusko cvičné prúdové lietadlo Jak-130 146[42] V apríli 2016 informovalo Ministerstvo obrany RF o uzavretí zmluvy na nákup ďalších 30 lietadiel Jak-130, ktoré majú byť dodané do konca roku 2018 a viac ak 80 do roku 2024.[43]
Tupolev Tu-134 Sovietsky zväz ZSSR cvičné lietadlo Tu-134Š
Tu-134UBL
Tu-134UBKM 		36[18]
Vrtuľníky
Kamov Ka-28 Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-28 9
Kamov Ka-29 Sovietsky zväz ZSSR viacúčelový vrtuľník Ka-29 12
Kamov Ka-50 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		bojový vrtuľník Ka-50 12 Zrušené v prospech Ka-52.
Kamov Ka-52 Rusko Rusko bojový vrtuľník Ka-52 164
Kamov Ka-226 Rusko Rusko viacúčelový vrtuľník Ka-226.80 64[18]
Kazan Ansat Rusko Rusko viacúčelový vrtuľník Ansat-U 104[18]
Mil Mi-8 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		viacúčelový vrtuľník Mi-8MT
Mi-8MTV-2
Mi-8MTV-5
Mi-8AMT
Mi-8AMTŠ
Mi-8AMTŠ-1
Mi-8AMTŠ-VA 		~680
Mil Mi-24 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		bojový/dopravný vrtuľník Mi-24D
Mi-24V
Mi-24VP
Mi-24P
Mi-24PN 		~160[18]
Mil Mi-35 Rusko Rusko bojový/dopravný vrtuľník Mi-35M 146
Mil Mi-26 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko 		ťažký dopravný vrtuľník Mi-26
Mi-26T
Mi-26TZ 		80 Ďalších 32 vrtuľníkov je objednaných.
Mil Mi-28 Rusko Rusko bojový vrtuľník Mi-28NM
Mi-28UB 		135
36 		V blízkej budúcnosti sa plánujú dodávky Mi-28NM a modernizácia Mi-28N na štandard Mi-28NM. Do roku 2025 má byť dodaných celkovo 62 kusov Mi-28UB.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Akrobatická skupina „Sokoli Ruska“ používa lietadlá Su-27, Su-30SM, Su-34, Su-35S a Su-25.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BBC NEWS Europe Russia restarts Cold War patrols [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  2. ↑ BBC Sport (International version) [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  3. ↑ One-third Russian fighter jets old and unsafe: report [online]. reuters.com, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  4. ↑ PIKE, John. Weapons of Mass Destruction (WMD) [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  5. ↑ АЛЕКСАНДР, Зелин. Александр Зелин — Военный совет — Эхо Москвы, 14.08.2010 [online]. echo.msk.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  6. ↑ РИА Новости: Александр Зелин: С-400 начнет защищать границы России в 2012 году [online]. aex.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  7. ↑ Максимальный налет летчика в Западном военном округе превысил 215 часов в год [online]. sdelanounas.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  8. ↑ TASR. Rusko zlúčilo zložky svojej armády, vznikli vzdušno-kozmické sily. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-08-03. Dostupné online [cit. 2018-02-24]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Helene Cooper, Michael R. Gordon and Neil MacFarquhar. Russians Strike Targets in Syria, but Not ISIS Areas [online]. nytimes.com, 2015-09-30, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
  10. ↑ Russian Air Force Receives First New MiG-35 Fighters [online]. themoscowtimes.com, 2019-06-17, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
  11. ↑ Ruské letectvo získalo prvé dva MiGy-35 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online. Archivované 2020-01-14 z originálu.
  12. ↑ ВКС [online]. milkavkaz.com, [cit. 2018-11-16]. Dostupné online.
  13. ↑ Первые Су-34 для 277-го бомбардировочного авиационного полка [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  14. ↑ Два последних самолета Ан-148-100Е ВКС России поступили в 32-й авиационный полк [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2019-08-05]. Dostupné online.
  15. ↑ Аэродром Хабаровск-Центральный. Армия-2018 [online]. https://panterka93.livejournal.com, [cit. 2019-08-05]. Dostupné online.
  16. ↑ Rusko si predĺžilo prenájom základne Humajmím o ďalšie polstoročie [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2018-11-12 z originálu.
  17. ↑ Sýrska bojová previerka [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2018-11-12 z originálu.
  18. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q World Air Forces 2019 [online]. flightglobal.com. Dostupné online.
  19. ↑ ВКС России планируют иметь 700 истребителей [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  20. ↑ Еще три модернизированных МиГ-31БМ поступили в 22-й гвардейский истребительный авиационный полк [online]. vpk.name, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  21. ↑ Ten MIG-31 fighter jets fitted with Kinzhal air-launched missiles on test combat duty [online]. tass.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  22. ↑ Sputnik. Russia to Field MiG-31 Replacement by 2020 - Commander [online]. sputniknews.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  23. ↑ GROHMANN, Jan. Ruský záchytný stíhač MiG-31 s protisatelitní raketou [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  24. ↑ Еще три модернизированных истребителя Су-27СМ(3)
  25. ↑ NEČAJEV, Gennadij. Су-27 предлагают списать [online]. samara-airlines.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2015-06-29 z originálu.
  26. ↑ ВВС России получат восемь новых истребителей Су-27СМ [online]. lenta.ru, 18:47, 3 ноября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  27. ↑ AirForces Monthly, Dec 2010
  28. ↑ ВКС России получили последние два истребителя Су-30М2 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  29. ↑ ВКС России поставлен последний истребитель Су-30СМ по гособоронзаказу 2018 года [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-25]. Dostupné online.
  30. ↑ Ruské letectvo dostalo prvú Su-57 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2020-12-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  31. ↑ ВВС России ускорят модернизацию бомбардировщиков Су-24 [online]. lenta.ru, 13:51, 21 октября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  32. ↑ нПСФХЕ: ббя пНЯЯХХ ЯОХЬСР АНЛАЮПДХПНБЫХЙХ яС-24 Й 2020 ЦНДС [online]. Lenta.ru, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  33. ↑ Полк на аэродроме Бесовец получил еще пять истребителей Су-35С [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-12-24]. России получили еще четыре бомбардировщика Су-34 Dostupné online.
  34. ↑ Авария бомбардировщика Ту-22М3 в Шайковке [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  35. ↑ Ту-22М3 сделают убийцу ЕвроПРО Ради высокоточной ракеты бомбардировщику поменяют всю электронику - ВПК.name [online]. Vpk.name, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
  36. ↑ Редакция tvzvezda.ru. «Медведь», несущий мощь в 200 килотонн: почему НАТО боится Ту-95? [online]. tvzvezda.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  37. ↑ Шойгу: ядерная триада России на 55% оснащена современными вооружениями [online]. ria.ru, 20151211T1408+0300Z, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  38. ↑ Последний российский Ан-148 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  39. ↑ Четвертый модернизированный самолет А-50У [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  40. ↑ Самолет наблюдения Ту-214ОН "Открытое небо" прошел международную сертификацию [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  41. ↑ Министерство обороны России заключило контракт на постройку третьего самолета Ту-214Р [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  42. ↑ ВКС России получили еще три самолета Як-130 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
  43. ↑ Контракт еще на 30 самолетов Як-130 для ВКС России [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Военно-воздушные силы Российской Федерации na ruskej Wikipédii a Ruské letectvo na českej Wikipédii.

Portal Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdušné_sily_Ruskej_federácie&oldid=7912724“